•• Pesticídy ••
Pesticídy sú chemické látky, ktoré sa v poľnohospodárstve a v lesníctve používajú proti chorobám, škodcom a burine.
Pesticídy spôsobujú rakovinu, poškodzujú genetický materiál a nervový a hormonálny systém. Pesticídy kontaminujú vodné toky a pramene a dostali sa do každého kúta na zemeguli. Pesticídy kontaminujú dážď, sneh a hmlu a ničia aj stratosférický ozón. No najpodstatnejšie je, že nepoškodzujú len tie živé organizmy, na ničenie ktorých boli vytvorené, ale aj iné a zároveň narúšajú komplexnú sieť biologických interakcií spájajúcich navzájom rastliny a živočíchy.
Rozdeľujú sa podľa cieľového organizmu, na ktoré pôsobí:
- insekticídy - prostriedky proti hmyzu a roztočom. Rozoznávame ich podľa spôsobu prenikania organizmu na kontaktné, požieravé, vdychové alebo dotykové.
- herbicídy - chemická látka používaná na ničenie buriny. Patrí medzi pesticídy (látky ničiace organizmy). Väčšinou sa vstrebávajú cez listy a rozvádzajú sa do stopiek a koreňov. Zasiahnuté buriny zastavujú svoj rast a vývin.
- fungicídy - chemická látka používaná na ničenie húb a plesní. Patria sem aj moridlá, ktoré sa používajú na ochranu osiva. Fungicídy sú prostriedky proti hubovým ochoreniam alebo plesniam. Patria k nim rôzne zlúčeniny medi, ortuti, zinku a iných ťažkých kovov. Fungicídy sa používajú napríklad na ochranu dreva alebo textilu proti plesniam.
- nematocídy - skupina pesticídov, ktoré sa používajú v boji proti voľne žijúcim a cystotvorným háďatkám v pôde.
- rodenticídy - látky, ktoré sa používajú v boji proti hlodavcom v poľnohospodárstve alebo domácnostiach. Sú založené na báze fosforovodíka, fosfidov alebo warfarínu. Tieto pesticídy sú jedovaté aj pre človeka.
- akaricídy – používajú sa v boji proti roztočom a roztočcom. Akarcídy sú prípravky, ktoré ničia pavúkovitých škodcov rastlín. Do tejto skupiny prípravkov patrí väčšina organofosfátových insekticídov, všetky sírnaté fungicídy a špeciálne akarcídy.
- algicídy,
- molluskocídy,
- piscicídy.
Pesticídy sa do ľudského tela dostávajú prostredníctvom potravín, kontaminovanej vody, pôdy, ale aj ovzdušia. Existuje dostatočné množstvo dôkazov, že pesticídy predstavujú vážny problém.
Po uvoľnení do životného prostredia (napr. pri postreku rastlín) nedokážeme pesticídy ďalej kontrolovať. Vetrom (po vyparení), vodou, pôdou, ale aj samotnými potravinami sa môžu šíriť aj na veľké vzdialenosti. Zvyčajne sa postupne menia na iné látky (metabolity), ktoré sú často toxickejšie ako samotné pesticídy.
Mimoriadne ohrozenú skupinou sú deti mladšie ako 10 rokov. Ich imunitný systém je totiž značne citlivý. Medzi možné dôsledky pôsobenia pesticídov a ich rezíduí v potravinách u detí patrí poškodenie imunitného systému, poruchy hormonálneho systému, neurotoxické poruchy a rakovina.