•• Olovo ••
Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb. Olovo patrí medzi ťažké kovy s nízkym bodom tavenia, je to kujný kov odolný voči korózii (na povrchu sa vytvorí vrstvička oxidov, ktoré zabraňujú ďalšej korózii).
V prírode sa vyskytuje ako minerál galenit (sulfid olovnatý - PbS) - hlavná ruda olova, prípadne v niektorých ďalších sulfidoch a viacerých sekundárnych mineráloch.
Používa sa na ochranu pred rádioaktívnym žiarením, do olovených akumulátorov (napr. v automobiloch) a ako ochranný plášť podmorských a podzemných káblov.
Olovo patrí medzi toxické ťažké kovy so širokým využitím v priemysle, avšak žiadnym známym nutričným využitím. Toxický účinok olova v potravinách viackrát zaznamenal Spoločný výbor expertov FAO a WHO pre potravinárske aditívne látky (JEFCA FAO/WHO). Chronická záťaž relatívne nízkymi dávkami olova môže viesť k poškodeniu obličiek a pečene, reprodukčného, kardiovaskulárneho, imunitného, nervového a tráviaceho systému. Krátkodobá záťaž vysokými dávkami olova môže spôsobiť ochorenia gastrointestinálneho traktu, anémiu, ochorenia mozgu a až smrť. Olovo je mimoriadne nebezpečné pre novorodencov a deti. Chronická expozícia nízkym dávkam olova môže mať negatívny vplyv na kognitívny (intelektuálny) vývin detí.
Olovo sa môže do organizmu dostať prostredníctvom kontaminovanej vody alebo stravy, k expozícii môže dôjsť taktiež počas práce, záujmovej činnosti a prostredníctvom kontaminovanej pôdy a vzduchu.
Olovo v potravinách môže pochádzať z rôznych zdrojov, vrátane ovzdušia a pôdy. Zdrojom olova v atmosfére bývajú emisie z priemyslu a výfukov motorových vozidiel. Ku kontaminácii potravín olovom môže dôjsť prostredníctvom akumulácie olova v poľnohospodárskych plodinách. Pôda môže byť kontaminovaná olovom v miestach, kde bola v minulosti uchovávaná munícia a náboje do pušiek, ďalej v miestach, ktoré boli vypaľované vojskom, atmosferickou depozíciou, nevhodným používaním pesticíd, priemyselných hnojív alebo tiež splaškové kaly môžu kontaminovať poľnohospodárske plodiny prostredníctvom absorpcie alebo ukladania nánosov pôdy na povrchu rastlín. Ak sa v takýchto oblastiach pasie dobytok, môže sa i ten kontaminovať olovom.
Voda predstavuje ďalší zdroj olova, z ktorého sa môže tento toxický kov dostať do potravín. Do povrchových vôd sa dostáva olovo z priemyselných odpadových vôd a zrážkami prechádzajúcimi znečistenou atmosférou. V niektorých regiónoch môžu byť zdrojom kontaminácie vody olovom napríklad rybárske závažia používané pri rybolove. Ryby a vodné živočíchy žijúce v kontaminovaných vodách akumulujú vo svojich telách olovo a konzumáciou takýchto rýb sa olovo dostáva aj do ľudského organizmu. Primárnym zdrojom olova v pitnej vode, ktorá sa používa aj na prípravu pokrmov sú olovené potrubia alebo súčiastky vyrobené z materiálov obsahujúcich olovo.
Potraviny sa môžu kontaminovať olovom aj pri ich spracovaní a balení. Zdrojom olova v takomto prípade môžu byť náterové farby a zariadenia, z ktorých časti sú vyrobené, prípadne spájkované z materiálov obsahujúcich olovo ako napríklad potrubia a stroje. V baliarenskom priemysle sú hlavným zdrojom kontaminácie potravín olovom konzervy spájkované olovenými spájkami. Ďalším možným zdrojom olova v baliarenskom priemysle sú farebné plastové tašky a baliaci papier, farebné kartónové obaly (s obsahom olovnatých farbív), olovené fólie na fľašiach vína, keramika, olovnaté sklo alebo kovové nádoby vyrobené z materiálov s obsahom olova; všetky používané na balenie alebo skladovanie potravín.
Celosvetovou snahou je znížiť obsah olova v potravinách. Úsilie sa vynaložilo na zavedenie najvyšších prípustných množstiev olova v potravinách a potravinových aditívach, ukončenie používania spájkovaných konzerv hlavne u potravín pre deti, kontrolu množstva olova vo vode, zníženie migrácie olova z nádob vyrobených z materiálov, ktoré obsahujú olovo alebo obmedzenie ich používania a identifikáciu a elimináciu ďalších možných zdrojov olova, ktoré nejakým spôsobom môžu kontaminovať potraviny a výživové doplnky. Snahou nie je len znížiť množstvo olova v potravinách, ale aj znížiť riziko kontaminácie potravín olovom. Tento cieľ je možné dosiahnuť eliminovaním zdrojov olova v životnom prostredí, vrátane zníženia emisií z priemyslu a obmedzenia používať olovnatý benzín.
Kódex a tiež mnohé krajiny stanovili normy pre prípustné množstvá olova v rôznych typoch potravín. Úplná eliminácia olova je nereálna, nakoľko olovo je v modernom priemyselnom svete prítomné všade v prírode. Avšak pomocou vhodných poľnohospodárskych a výrobných techník sa môže množstvo olova značne minimalizovať. Nakoľko mnohé efektívne intervencie pre redukciu olova sa zakladajú na konaní spotrebiteľa, boli do kódexu včlenené taktiež kapitoly s návrhmi pre modifikáciu spotrebiteľských praktík.